Iniciátorkou založenia Rehole najsvätejšieho Vykupiteľa bola sestra Mária Celesta Crostarosa, ktorá sa narodila 31. októbra 1696 v Neapole v zámožnej a nábožnej rodine právnika Jozefa Crostarosu a jeho manželky Pauly Battisty Caldari. Júlia Marcela Santa (takto znelo rodné meno sestry Celesty) už odmalička vnímala, že Pán ju vedie po ceste nadprirodzenej modlitby. Roku 1718 vstúpila spolu so svojou sestrou Uršulou (rehoľným menom Máriou Imaculatou) do karmelitánskeho kláštora v Marigliano a neskôr sa k nim pripojila aj ich najmladšia sestra Jana Rozália. Z dôvodu konfliktov s majiteľkou pozemku nariadil biskup v roku 1723 zatvorenie kláštora, a tak rehoľníčky prešli do iných kláštorov.
Mária Celesta a jej dve sestry vstúpili v januári 1724 do kláštora rehole Navštívenia, ktorý sa nachádzal na pobreží Amalfi v mestečku Scala a bol založený iba štyri roky predtým. Tu sa odohrali kľúčové udalosti života sestry Márie Celesty: 25. apríla 1725 jej Pán v mystických videniach zjavil reguly, podľa ktorých sa mal riadiť nový rehoľný inštitút. Dielo narazilo na mnohé prekážky, zvlášť na odpor duchovného vodcu kláštora, Tomáša Falcoiu, neskoršieho biskupa diecézy Castellamare, a mohlo sa zrealizovať až po dôležitých udalostiach z roku 1730. V tom roku kňaz horlivého života a neskorší svätec Cirkvi Alfonz de Liguori na žiadosť cirkevných predstavených preskúmal dôveryhodnosť zjavení a potvrdil ich nadprirodzený charakter, a tak v máji 1731 kláštor Navštívenia prijal Bohom zjavené rehoľné pravidlá.
O rok nato, v novembri 1732, takisto z nadprirodzeného podnetu sestry Márie Celesty, ktorý rezonoval s jeho túžbou evanjelizovať chudobných, založil Alfonz de Liguori misijnú Kongregáciu najsvätejšieho Spasiteľa, ktorú neskôr oficiálne schválil pápež Benedikt XIV. avšak so zmeneným názvom ako Inštitút a najsvätejšieho Vykupiteľa: misijná Kongregácia redemptoristov bola schválená 25. februára 1749 a Rehoľa redemptoristiek 8. júna 1750.
Nedorozumenia ohľadom nových regúl a spôsobu života nového rehoľného inštitútu neustávali, a tak v máji 1733 sestra Mária Celesta a jej dve sestry kláštor v Scale opustili. Prijal ich kláštor dominikánok v Pareti, pričom tamojší biskup si prial, aby sestra Celesta prijala úrad predstavenej a kláštor zreformovala. Sestry Crostarosové strávili v Pareti dva roky venované reforme tamojšieho kláštora. Jednak túžba založiť kláštorné spoločenstvo, ktoré by žilo podľa Bohom zjavených regúl, v ich srdci neutíchala, a tak v roku 1735 prešli do mestečka Roccapiemonte, kde sa tento zámer snažili, žiaľ, neúspešne zrealizovať.
Osud ich nakoniec priviedol do mesta Foggia, kde roku 1738 založili dobre sa rozvíjajúci kláštor Rehole najsvätejšieho Vykupiteľa. Tu na sviatok Povýšenia svätého kríža, 14. septembra 1755, sestra Mária Celesta zomrela počas čítania opisu Pánovho umučenia z Evanjelia sv. Jána. Obyvatelia mesta aj sestry si na ňu spomínali ako na „svätú predstavenú“ a povesť jej svätosti pretrvala aj po stáročiach, v ktorých bola verejnosti neznáma.
