Práve prežívame mimoriadny misijný mesiac, ktorý otvoril Svätý Otec František vešperami 1. októbra 2019 a pripomenul nám všetkým, že Boh nám zveril svoje najväčšie dary: náš život, život ostatných a každému mnoho rozličných darov. A tieto dobrá, tieto talenty, nepredstavujú niečo, čo treba strážiť v trezore, ale predstavujú povolanie: Pán nás volá, aby sme dali talentom priniesť ovocie so smelosťou a kreativitou...

Bl. Márii Celeste raz Ježiš povedal, že „Boh svoje kráľovstvo však vložil do slobodnej vôle človeka. Tomu, kto sa bude chcieť obliecť do môjho rúcha, daruje v krste záruku kráľovstva. Záleží len od slobodnej vôle človeka. Otec prosí o dobrovoľné vyznanie lásky, ktorým je kráčanie v mojich stopách, v mojich šľapajach. Takto môžu kraľovať a nanovo vojsť do dedičstva, čo patrí deťom.“

 A tak my, ktorí sme objavili, že sme synmi a dcérami nebeského Otca, ako môžeme mlčať o radosti, že sme milovaní, o istote, že sme vždy vzácni v Božích očiach? Je to ohlasovanie, na ktoré čaká mnoho ľudí. A je to naša zodpovednosť. V tomto mesiaci si položme otázku: ako je to u mňa s vydávaním svedectva? Záleží len od našej slobodnej vôle, či odpovieme na túžbu Božieho Srdca.

„V túžbe byť zjednotené s Ježišom budeme ochotné spolupracovať s Ježišom na diele vykúpenia, aby sme zadosťučinili nášmu jedinému Dobru za jeho lásku... Tvojím životom nech sa odteraz stane čistá láska,  teda tvoj  Ženích a moje Slovo...“

Nakoľko máme byť jasným a žiarivým svedectvom lásky, ktorou nás Boh miluje v Kristovi, preto  každá redemptoristka „v jednom milostnom pohľade na Boha mu hovorí o sebe, o všetkých potrebách blížneho a o každej túžbe, ktorej splnenie očakáva. Zotrváva pred svojím milovaným a pohľadom lásky mu predkladá všetky svoje záležitosti.“ Predovšetkým zotrvávame pri Ježišovi v modlitbe a  vyžarujúc ducha lásky podporujeme tých, ktorí sa zasväcujú evanjelizácii.

Misia redemptoristiek spočíva vo vzťahu k Ježišovi: „ohrievaš  ma, keď znášaš chlad; priodievaš ma rúchom svojho vnútorného umŕtvovania; živíš ma, keď sa postíš; uspávaš ma, keď zachovávaš mlčanie v každom čase a rozprávaš iba z nevyhnutnosti; spievaš mi nežné piesne lásky, keď si v ustavičnej túžbe zjednotená s mojím božským zaľúbením; vrúcne ma objímaš, keď premáhaš svoje slabosti, neschopnosť a fyzické bolesti preto, aby si mi slúžila. Dávaš mi bozk každým prejavom lásky voči mne alebo voči svojmu blížnemu. Dávaš mi sladký pokrm vždy, keď navonok alebo vo vnútri prejavíš miernosť a pokoru...“ a k svojim blížnym: „Na svojich blížnych budeš hľadieť s rovnakou láskou, s akou som ja hľadel na svojich apoštolov a učeníkov. Týmto pohľadom lásky sa budeš pozerať na sestry, s ktorými žiješ; s mojím súcitom budeš spolucítiť s ich slabosťami, mojou láskou ich budeš potešovať v trápení, s mojou nežnosťou im budeš hovoriť o večnom kráľovstve, zjednotená s mojím utrpením budeš znášať nedokonalosti ich prirodzenosti...“

Toto je naša misia a čo tá Tvoja ? ? ?

Pápež František nám pripomína, že život sme prijali nie preto, aby sme ho zakopali pod zem, ale aby sme ho vsadili do hry; nie pre to, aby sme si ho držali, ale aby sme ho darovali. Ten, kto je s Ježišom, vie, že máme len to, čo dávame; že vlastníme len to, čo darujeme. A tajomstvo vlastnenia života spočíva v jeho darovaní. Žiť v zanedbávaní dobra znamená zaprieť naše povolanie: zanedbávanie dobrého je opakom misie.

Hrešíme proti misii:

• keď sa poddávame rezignácii: „Nedokážem to, nie som schopný“. Ako to? Boh ti dal talenty, a ty si myslíš, že si tak biedny, že nemôžeš nikoho obohatiť?
• keď horekujúc vedieme neustále reči, že všetko ide zle – vo svete, ako aj v Cirkvi.
• keď sme otrokmi strachov, ktoré znehybňujú, a keď sa necháme paralyzovať hláškou, že „vždy sa to robilo takto“.
• keď žijeme život ako ťarchu, a nie ako dar;
• keď sme v centre my s našimi námahami, a nie bratia a sestry, ktorí čakajú na to, že budú milovaní.

Vychádzajúca, misionárska Cirkev, je tá,... ktorá nehľadá chránené oázy, aby bola v pokoji; túži jedine po tom, aby bola soľou zeme a kvasom pre svet. Táto Cirkev vie, že toto je jej sila, patriaca Ježišovi: nie spoločenská či inštitucionálna dôležitosť, ale pokorná a nezištná láska.

A my, robíme z každého dňa dar na prekonanie rozkolu medzi Evanjeliom a životom? Svätý Otec František každého z nás prosí: nežime vieru „zo sakristie“... nikto nie je vylúčený z misie Cirkvi. Áno, v tomto mesiaci Pán volá aj teba. Pán ťa žiada, aby si sa urobil darom tam, kde si, taký aký si, s tým, kto ti je nablízku; aby si život netrpel, ale aby si ho daroval; aby si nevyplakával nad sebou, ale nechal sa osloviť slzami toho, kto trpí. Odvahu, Pán od teba toľko očakáva. Očakáva aj to, že niekto bude mať odvahu vyraziť, ísť tam, kde najviac chýba nádej a dôstojnosť, tam, kde až príliš veľa ľudí žije ešte stále bez radosti Evanjelia. Protagonistom misie je Duch Svätý. On je hlavným aktérom misie. Choď s Duchom Svätým. Choď, Pán ťa nenechá samého; pri vydávaní svedectva odhalíš, že Duch Svätý prišiel pred tebou, aby ti pripravil cestu.

 „Nevesta moja, si pre mňa ako delfín, blízky priateľ človeka, ktorý sa približuje k človeku, ba ešte mu privoláva ryby do siete. Takisto aj ty, milovaná priateľka Boha-Človeka, ideš za mnou s láskyplnou oddanosťou a privádzaš duše do siete mojej milosti...Milujem ťa za to, kým si, a za to, kým budeš“

(sestry redemptoristky - z homílie sv. Otca Františka na otvorenie Mimoriadneho misijného mesiaca -1.10.2019, z Konštitúcií Rehole najsvätejšieho Vykupiteľa a z diel bl. Márie Celesty Crostarosy - Rozhovory duše s Ježišom a Stupne modlitby)