Živobytie sa snažíme zabezpečiť si našou prácou. Zároveň si však uvedomujeme, že chudoba nás môže priviesť do stavu neistoty na úrovni osobnej i komunitnej.

K požiadavkám a ťažkým podmienkam práce budeme pristupovať v postoji chudobných. BUDEME PRACOVAŤ, ABY SME SI ZABEZPEČILI ŽIVOBYTIE A MOHLI SA PODDELIŤ S TÝMI, KTORÍ SÚ V NÚDZI. Podľa našich možností sa budeme deliť o naše príjmy s bratmi v núdzi.

Práca vykonávaná v kláštore sa musí dať ZOSÚLADIŤ S RYTMOM NÁŠHO KONTEMPLATÍVNEHO ŽIVOTA a byť súčasťou jeho normálneho priebehu. Aj v tom budeme verné Kristovmu príkladu a duchu „reči na vrchu".
Práca je zároveň dôležitým prvkom nášho duchovného a kontemplatívneho života, pretože poskytuje NENAHRADITEĽNÚ ROVNOVÁHU, NUTNÚ PRE NÁŠ KONTEMPLATÍVNY ŽIVOT.

Udržiavame si ňou život, ktorý sme dostali ako dar od Boha. PRETO JU NEBUDEME VYKONÁVAŤ KVÔLI ZISKU, ale pred Bohom a ľuďmi vydáme svedectvo o vznešenej hodnote ľudskej práce.

Nám zverenú prácu budeme vykonávať ako SLUŽBU LÁSKY VOČI SPOLOČENSTVU. Vložíme do nej všetky naše schopnosti. Každá z nás si bude svedomito plniť komunitné povinnosti, za ktoré je zodpovedná. Tak sa bude pričiňovať nielen o poriadok, ale aj o spríjemnenie spoločného života. Budeme si ochotne a diskrétne pomáhať.