Na našom prvom stretnutí sme hovorili o Božej láske v živote bl. Márie Celesty. Povedali sme si, že: Mária Celesta zakúsila vo svojom živote, Božiu lásku, ktorá ju predchádza, že vnímala seba, ako tú, ktorá sa má predovšetkým nechať Bohom milovať! A spolu so sv. Pavlom bude vytrvalo hovoriť: Nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky! (Rim 8, 39) Jej krédom sú aj slová sv. Jána: „My milujeme, pretože on prvý miloval nás... my sme poznali a uverili láske.“ (1Jn 4, 19. 16)
Z daru Božej lásky vyplýva všetko ostatné, vrátane našej odpovede, našej schopnosti milovať. To vedomie, že sme milovaní je naším DNA, naším genetickým kódom, ktorý nezmenia žiadne okolnosti nášho života!
Pápež Benedikt XVI vo svojej prvej encyklike Deus caritas est – Boh je láska hneď v úvode píše: „BOH JE LÁSKA; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1 Jn 4, 16). Ján v tomto verši ponúka takpovediac syntetickú zásadu kresťanskej existencie: „Spoznali sme lásku, akú má Boh k nám a uverili sme v ňu.“
Uverili sme v Božiu lásku – tak môže kresťan vyjadriť svoje základné životné rozhodnutie. Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie. Ján vo svojom evanjeliu vyjadril túto udalosť nasledujúcimi slovami: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto v neho verí... mal večný život“ (3, 16)...Pretože nás Boh miloval ako prvý (porov. 1 Jn 4, 10), láska už nie je len „prikázaním“, ale je odpoveďou na dar lásky, s ktorým nám Boh ide v ústrety.
Uverili sme v Božiu lásku – tak môže kresťan vyjadriť svoje základné životné rozhodnutie! Ako je to so mnou, ako je to s nami? Urobila som toto rozhodnutie? Pápež Benedikt hovorí, že je to naše základné životné rozhodnutie – čiže rozhodnutie, ktoré má vplyv na celý náš život, na naše vnímanie a interpretovanie nášho života a všetkého, čo tento život tvorí.
Srdcom viery je veriť v lásku Boha ku mne! Verím v jeho lásku, nie v moju! Spása nespočíva v tom, že ja milujem Boha, ale že Boh miluje mňa! Láska, akú má Boh ku mne nie je len láskou voči mne ale láskou vo mne, preto mi dáva svojho Ducha aby miloval vo mne a skrze mňa aj iných!
Toto bola osobná skúsenosť Matky Celesty a má sa stať aj našou – veriť v Božiu lásku a prijímať ju, aby Boh vo mne a cezo mňa miloval iných!
Pre Máriu Celestu Božia láska je Božím milosrdenstvom, ktoré sa prejavuje v jej živote. Keď píše, čo Boh koná v jej živote a v živote iných, uvedomuje si, že Boh koná voči nej milosrdne.
Ako teda vníma Božiu milosrdnú lásku?
Božie milosrdenstvo ako nezaslúžený dar. Boh nás predchádza svojou milosťou! Je vždy prvý v láske k nám. Žijeme, lebo on nás miluje! Sme Bohom chcení a milovaní!
„Od detstva si ma zahŕňal výnimočnou láskou a predbiehal si ma svojou milosťou. Keď rozmýšľam o veľkom milosrdenstve, aké si mi daroval, žasnem a v rozpakoch zatajujem dych.“
Božie milosrdenstvo ako prehojná bezpodmienečná láska. V Božích očiach sme hodní jeho lásky a milosrdenstva. Boh sa nikdy neunaví v láske, nikdy nás neprestane milovať! Je Bohom blízkym, je nám bližšie ako my sebe samým.
Večná a nekonečná Láska, kto môže opísať tvoje úžasné milosrdenstvo, aké prejavuješ úbohému stvoreniu, ktoré ťa toľkokrát urazilo? Ty, moja láska, nikdy si sa neunavil milovať ma i obdarúvať dobrodeniami. Stále si pri mne, aby som sa nevzdialila od teba, žriedla živej vody.
Božie milosrdenstvo ako pozvanie milovať. Jeho milosrdná láska nás pozýva milovať, pretože iba láska nás pripodobňuje Bohu. Ak náš Boh – náš nebeský Otec je láska, potom jeho deti vyznačuje láska. Láska je rozpoznávacím znakom jeho synov a dcér! Keď milujeme, otvárame sa ešte viac na prijate lásky!
Nedá sa dostatočne vyjadriť láskavosť Božieho milosrdenstva, ktoré pobáda srdce človeka k milovaniu Boha.
Môžeme sa pýtať, kde bl. Matka Celesta zakúšala Božie milosrdenstvo? Píše, že sám Pán bol stále pri nej, aby sa nevzdialila od neho – žriedla živej vody. Kde je tá studňa milosrdenstva, kde je ten prameň milosrdenstva, kde prichádzala, aby načerpala život? Kde sú tie „studne milosrdenstva“, kde Ježiš aj nás čaká, aby sa nám dal napiť, aby v nás prúdil jeho život, jeho láska v hojnosti? Kde sú „studne milosrdenstva“, kde čerpali svätí, kde máme prichádzať aj my, a kde máme istotu, že tam je nám preukázané milosrdenstvo?
„Boh sa neobmedzuje len na tvrdenie, že nás miluje, ale robí túto lásku viditeľnou a hmatateľnou. V skutočnosti by láska nikdy nemala byť iba abstraktným slovom. Zo svojej povahy sa prejavuje konkrétne: úmyslami, postojmi, správaním, ktoré sa overujú v každodennom konaní. Božie milosrdenstvo zodpovedá Božej zodpovednosti za nás. Boh sa cíti za nás zodpovedný, želá si naše dobro a chce nás vidieť šťastných, plných radosti a pokoja.“ (Pápež František: Misericordes vultus, 9)
